Keď rast HDP neznamená aj rast HNp (hrubej národnej pracovitosti)

Autor: Matej Bórik | 9.10.2006 o 7:52 | Karma článku: 6,60 | Prečítané:  2167x

Malý Mato chodil do škôlky v roku 1989. Nevedel si dobre zaviazať šnúrky na topánkach, vždy prosil o to pani súdružku učiteľku. Detí bolo neúrekom, dalo to práce zaviazať šnúrky takmer všetkým, no vždy milá pani súdružka to robila s láskou a s úsmevom.

Hele Bobku, práce šlechtí :)Hele Bobku, práce šlechtí :)

Obyčajný deň pred vychádzkou do prírody – „Deti už ma nesmiete volať pani súdružka, len učiteľka“ prečo prečo, ozývalo sa i Mato sa vypytoval. Pre malé dieťa je to aj tak komplikované vysvetliť.

„Počkajte kým dospejete a potom sa dozviete odpoveď“, odvetila teta Zuzka.

Nuž teda som čakal, čakáme, každý na niečo čaká. Nie na to, prečo pani súdružka prestala byť súdružkou, dnes už nevyučuje a robí v potravinách za minimálnu mzdu od roku 1989. Ale skôr kedy znovu učiteľky začnú byť usmievavé pri zaviazovaní šnúrok a prestanú deťom vysvetľovať že ich má vychovávať rodič, ktorý ale nemá čas a pre svoje vysoké pracovné nasadenie si dieťa odkladá do čiastočnej opatery.

Zamestnanie je povinnosť, potreba versus zamestnanie je hobby, tvorivosť, možnosť profesijného rastu

30.11. 2006 mi končí pracovná zmluva, nuž pôjdem do lepšieho, možno... Poznám mnoho ľudí ktorí niesú spokojní so svojou pozíciou, večne len frflú a kydajú na vedúcich pracovníkov. Vždy sa pýtam, čo spravili preto aby sa mali lepšie. Nuž nič - vraj neoplatí sa vyskakovať. Nikto sa nechce hádať, súdiť, riešiť to inšpekciou práce. Problém by som hľadal skôr v individuálnom správaní a vystupovaní, ale kde sa to majú naučiť? Etika na základnej škole je skôr voľná hodina a podstatou občianskej výchovy na stredných školách sú encyklopedické vedomosti z filozofie.

Počas základnej školy k nám prišiel výchovný poradca s kartičkami, kde boli obrázky rôznych zamestnaní. Nikto ho nebral vážne, mali sme v triede pár malých policajtiek, chalani chceli byť kozmonauti a ja jadrový fyzik ako Mac Gyver. Človek sa rokmi profiluje, skúša, občas sa popáli. Rodina, priatelia, blízky okruh známych – množstvo ľudí im vďačí za svoje súčasné postavenie a budovanie si individuality. Koľko z nás si však vypracovalo svoj vlastný štýl alebo dosiahli úspech v práci len na základe svojho snaženia?. Jeden si povie aké by bolo ľahké ráno sa zobudiť a povedať „já jsem milionář“. Hej? Dostal sa k válovu ani nevedel ako, kvôli nemu pár ostatných má len minimálnu mzdu alebo sú na mizine. Teraz sú v kurze „čestné“ podvody. Čestné preto, že o podvode vie len sám človek a pre ostatných je to prirodzené.

Príklad jeden z mnoha – na Slovensko sme nalákali zahraničného investora, ktorému sme museli zaplatiť pozemok a zariadiť daňové prázdniny aby vôbec prišiel do priestoru kde je lacná pracovná sila. Pracovný trh na Slovensku – nevyčerpateľná zásoba profesionálne byroktaticky vycvičených občanov v evidencii úradu práce. Skutočný odborník a kvalifikovaný pracovník s chuťou do práce sa totiž do evidencie nikdy nedostane, pretože aj po prepustení zo zamestnania si nájde prácu. Investor príde na úrad alebo si podá inzerát do novín a má problém z 200 ľudí nájsť 20 schopných. Aha. Nehovorím, že tí čo majú soš-ku alebo sou s maturitou nevedia robiť s Photoshopom, alebo gymnazisti zas nemôžu byť zváračmi. Súčasný stav mi pripomína skôr nechutenstvo nastúpiť do zamestnania a niečo vytvoriť, pomôcť, poradiť. Keď záškolákovi učiteľka na hodine povie „Ale veď keď nechceš, nemusíš sem chodiť“ a on chodí a prechádza na štvorkách celý ročník. Rovnako je to aj so zamestnaním, mnoho ľudí pracuje z povinnosti a pocitu zodpovednosti, čo tak aj optimizmus a snahu, nie lenivosť. Prídete do obchodu, ubytujete sa v hoteli a máte pociť že obsluhu jednoducho otravujete, necháte si poradiť v obchode a máte pocit, že ste úplný idiot, presvedčia Vás, aby ste si kúpil nepotrebné veci len v záujme ich maximálneho zisku.

Z povinnosti vstávame, pijeme rannú kávu, pracujeme, čítame zbytočné spamy a hoaxy v pošte. HDP rastie kvôli pretechnizovanej dobe, nie pre vyššie pracovné nasadenie. Keby sme vypli počítače, roboty a pracovali ručne tak nemá zmysel ani hovoriť o nižšom raste HDP ale skôr o zrútení sa ekonomiky. Závislosť od pracovných povinností a hromadenia bohatstva (alebo živorenia) z niektorých ľudí vytvára humanoidného robota.

Čítal som štúdiu, podľa ktorej dobehneme EU o 30 rokov, ale v čom dobehneme? A mysleli súčasný stav únie alebo ten budúci? Zrejme súčasný, pretože vidím ako rastú platy a ceny od roku 1993. Skôr by som prijal odhad počtu odborníkov na investície a rozvoj managementu malých a stredných firiem, pretože len zamestnávatelia a zamestnanci môžu v globále pracovať a v konečnom dôsledku dvíhať životnú úroveň i rast HDP a reálnych miezd. Reálne sa totiž u nás nachádza veľké množstvo investičných a podnikateľských špekulantov a množstvo zamestnancov stagnuje na svojej pracovnej pozícií už roky bez snahy niečo meniť.

Beriem prácu s optimizmom, udržiavam si dobré vzťahy s kolegami, bývam ochotný ku zákazníkom, inovujem pracovné procesy a hľadám riešenia problémov, tým pádom efektívne využívam môj vskutku 24 hodín denne voľný čas, nečakám na lepšiu budúcnosť, ale tvorím si ju sám.

A čo vy?

Odkazy :

Rast HDP na Slovensku (sme.sk)

Rast nášho HDP podľa Európskej Komisie

Keď štátna pomoc uspáva (changenet.sk)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?