V rokoch 2006/2007 som pracoval v prevádzke baru s herňou. Ja a kolega sme mali riadnu pracovnú zmluvu na dobu určitú - jeden rok. Bol som externý študent a kvôli škole bolo problematické nájsť si v Martine zamestnanie, kde tých pracovných miest až tak veľa nie je.
Naša prevádzka bola jednou z mnoha. "Výhodou" bola najmä jej poloha - málo kto o nej vedel, zákazníkov bolo pomenej a preto som sa mohol vo voľnom čase učiť. Pracovná činnosť bola jednoduchá - obsluha, inventúra, uzávierky pokladne. Horšie to bolo s pracovným prostredím. Keď som v roku 2006 nastupoval do práce, vyzeralo to jednoducho. Nevedel som čo si môže zamestnávateľ dovoliť a s kolegom sme tolerovali pracovné podmienky.
Problémom boli obedy. Prvý mesiac sme nedostali žiadne lístky a obedná prestávka u nás neexistovala, z prevádzky sa totiž nedalo odísť. Pred nami ktosi zabezpečil elektrickú dvojplatničku, ktorú umiestnili do malého kumbálu - v podstate to bol sklad a variť sa tam nedalo. Občas z nej šľahali iskry ale fungovala. Ja som to nepoužíval ale kolega si na tom niekedy prihrieval čo si priniesol z domu. Neskôr sme si začali objednávať cez donáškovú službu - ale v našom prostredí si človek jedlo vôbec nevychutnal, navyše to bolo pridrahé. Viackrát som sa pokúšal dohodnúť s vedúcim o polhodine na obed ale nebola žiadna reč. Keby sme chceli obednú prestávku museli by sme odísť z objektu a to jednoducho nešlo.
Bar = fajčiari. A ja som nefajčiar. Keďže bolo zákazníkov pomenej tento problém spočiatku nebol taký výrazný. Ale stačil jeden a bolo zadymené na celý deň. Naša hrkotajúca klimatizácia síce odvetrávala, ale všade bolo potom neuveriteľne chladno. V zimných mesiacoch sa vetrať ani nedalo lebo by sme zamrzli. S vedúcim sme sa kvôli tomuto dosť pochytili, že keď ma prijímal do zamestnania tak som nevravel že mi to bude vadiť.
Prečo sme neodišli? Sú na to dva dôvody - ako externista som si prácu hľadal ale nikto nemal záujem o študenta, ktorý odbieha do školy. A majiteľ, ktorý stále tvrdil že prevádzka sa čoskoro zavrie a presunieme sa do nových priestorov kde bude aj vyšší plat... Toto tvrdil pol roka, potom sme mu vynadali a už do našej prevádzky ani neprišiel. Nestaral sa.
Pracovné smeny sme mali rozdelené na "týždňovky" 7x12 a potom rovnaké voľno. Sedieť v prevádzke kde je za deň maximálne 10 ľudí, rádio hrá stále to isté a človek pozná všetky seriály - to už bolo na psychiku. Keďže sa zaoberám marketingom pokúšal som sa navrhnúť vedúcemu spôsoby ako spropagovať náš podnik. Chyba lávky ! Nemal záujem, išlo o peniaze - štamgasti nemali radi popularitu a naša kobka bola miestom kde si mohli zahrať na automatoch bez toho aby ich niekto videl. Niekedy bol aj celý deň bez zákazníka, neuveriteľná nuda. Riešili sme to hrami na pc, internetom, študoval som, čítal knihy o fyzike. Vtedy som sa začal zaujímať o právo a dodnes ľutujem že som sa nedal na právnickú školu.
Rozhodli sme sa podať podnet na inšpektorát práce. Úradníci vykonali kontrolu a jej výsledkom bola viacstranová odpoveď, vyberám len veci ktoré som popisoval v článku.
Iskriaci varič a obedy: Zamestnávateľ nevykonal revíziu a kontrolu elektrického spotrebiča čo je v rozpore s § 6 zákona 124/2006 (BOZP). Rovnako neoznámil zamestnancom prevádzky aká je prestávka na odpočinok a jedenie, v rozpore s § 91 zákona 311/2001 (Zákonník práce). Stravovanie nebolo zabezpečené zo zákona jeden mesiac (nedostali sme lístky) čo je v rozpore s § 152 zákona 311/2001.
Pracovné smeny: Týždňovky boli v rozpore s § 85 zákona 311/2001 a rovnako nebol dodržaný nepretržitý odpočinok v týždni podľa § 92 a 93.
Fajčenie: Zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom alebo zdraviu škodlivom prostredí, podľa osobitných predpisov. Ak zamestnávateľ nemá uskutočnené merania, ktoré preukazujú škodlivosť prostredia, môže tak na základe žiadosti zamestnancov urobiť príslušný orgán verejného zdravotníctva. V prípade fajčenia to je nedobytné - skúšal som to. Úrad nemal záujem o nejaké meranie.
Výsledok kontroly ma neprekvapil. Spolu s právnikom sme sa pokúšali o mimosúdne vyrovnanie. Kvôli jednému roku sa nám po súdoch ťahať nechcelo a tak som sa s majiteľom dohodol na vyššom odstupnom a odišiel som skôr ako mi skončila zmluva. Prevádzka ešte pol roka fungovala, potom ju zavreli. V súčasnosti je presťahovaná do nových priestorov, kde je všetko dodržané podľa zákona.
Vedúci povedal že nemáme špárať do hovna. Že vie aké sú problémy a v iných firmách je to rovnaké. Tak som mu sľúbil že keď sa zamestnám inde prídem ho pozvať. Teraz sme sa stretli, vraj nám držal palce ale nemohol nič robiť lebo by ho majiteľ vyhodil.
Zákonník práce od 1.1.2009 311/2001 (úplné znenie aj s novinkami, Porada.sk)
Zákon o BOZP 124/2006 (Soze.sk)
