Saddám Husajn mohol získať finančné prostriedky z väčšieho predaja ropy, ktorá sa nachádzala práve v Kuvajte. Tvrdil, že ropné polia patria jemu a na toto územie následne vtrhol s veľkou vojenskou presilou. 21.septembra 1990 Saddám Husajn potvrdil, že vojská z Kuvajtu neodsunie a reakciou na toto vyhlásenie bolo vyslanie jednotiek koalície 28 štátov, kam patrila aj Československá protichemická jednotka z Liberca. Jej členom bol aj František Gábor z Liberca, ktorý sa do nej prihlásil dobrovoľne v roku 1990.
Pomer síl: spojenci 959600, nepriatelia 545650 vojakov
Dĺžka trvania konfliktu: 02.08.1990 - 28.02.1991
Prečo ste sa prihlásil do protichemickej jednotky?
Vždy som chcel byť vojakom z povolania, páčilo sa mi to a bolo to vlastne splnenie detského sna. Navyše to bola moja prvá misia a študoval som vojenskú chémiu v Žiline, takže jednotka v Liberci bola pre mňa tým správnym miestom.
František Gábor
Aké bolo zloženie Vašej jednotky?
Toto viem úplne presne: mali sme štáb, tri protichemické oddiely, jednotku bojového zabezpečenia a rotu tylového zabezpečenia. Celkom nás bolo 198. Každá chemická zložka mala vlastné technické zabezpečenie – prieskumný chemický voz UAZ 469CH, mobilné laboratórium v Prage V3S, tri odmorovacie vozidlá ARS 12 M a ďalej jeden obrnený transportér BRDM 2rch pre všetky oddiely. Mali sme ľahké pechotné zbrane a ručné jednorázové protitankové zbrane RPG 75. Tylové zabezpečenie tvorili vozidlá Tatra 815, rádiostanice Praga V3S a iné podporné vozidlá pre dopravu vody, pohonných hmôt a materiálu.
Tu sídli Chemická jednotka v Liberci
Ako ste sa presunuli na miesta bojov?
S presunom nám pomohli spojenci, bolo to letecky a vychádzali sme z Prahy Ruzyně cez Madrid do Saudskej Arábie približne v 10-15-tich lietadlách C5 Galaxy. V Madride bol obrovský prestupný hangár pre tisíce vojakov.
Kde ste mali základňu?
Po pristátí sme sa presunuli do kasární v meste Kráľa Chálida. Potom nás veliteľ presunul do mesta Hafr Al-Batin, odkiaľ sme dostali rozkazy k presunu na podporu zabezpečenia saudských brigád.
Kto bol na bojisku vo výhode z hľadiska prieskumu terénu či techniky?
Boli sme dobre vycvičení na chemickú a radiačnú vojnu, dodali nám výbornú detekčnú techniku. Problémy sme mali s vybaním pre zabezpečenie spojenia rádiostanicami a nemali sme navigácie GPS ako američania. Vetriesky, Uazy a Tatry sa osvedčili v púšti vynikajúco. S údržbou sme vďaka nášmu výcviku nemali žiadny problém. V púšti ľahko stratíte prehľad o tom kto kde je, aký je pomer nepriateľov a každý sa zameriava len na plnenie rozkazov.
Zachytila chemická jednotka nejaké nebezpečné látky?
Československé jednotky namerali opakovane v rôznych lokalitách určité minimálne alebo prahové množstvo. Bolo to na hranici možnosti detekcie. Mali sme prístroje, ktoré merali na báze kolorimetrických reakcií, čiže otravné látky by sme vedeli zachytiť na základe farebnej reakcie.Spojenci mali elektronickú detekciu a citlivosť ich prístrojov bola podobná.
Čo sa vlastne nameralo?
Podľa našich noriem tam otravné látky v boji použité neboli. Navyše američania prehlásili, že v prípade chemických útokov by použili atómovú bombu. Preto Irak ani nemal záujem, myslím si, použiť chemické zbrane. Pôvod stopových množstiev však dodnes nie je vysvetlený.
Prečo teda existuje tzv. „syndróm vojny v zálive“ ?
Keď ste v boji, pôsobí na človeka mnoho faktorov – psychický stres, ropné spaliny ktoré boli dlhodobo vo vzduchu, alebo možno aj tie stopové množstvá látok, ktoré namerala chemická jednotka. Toto všetko pôsobí na vojaka v poli. Čo môžu tieto faktory spôsobiť spoločne to nikto nevie. Toto je ale čisto teoretické tvrdenie.
Mal som možnosť vyskúšať si oblek OPCH 70 a masku M10. (Je naozaj ťažké sa do toho dostať, ak je súprava nanovo zabalená a nepoužitá. Problém musel byť aj s pohybom pri vysokých teplotách aké boli v Perzskom zálive.)
Môžem potvrdiť, že v našom vybavení bol štandardne oblek OPCH 70, ďalej jednorázová protichemická pláštenka a ochranná maska M10M. Taktiež môžem potvrdiť, že práca v každom ochrannom prostriedku je zložitá. Zlý rozhľadový uhol, zarosené zorníky, horšia citlivosť prstov v rukaviciach a teplota. Avšak na túto činnosť sme boli vycvičení. Skvelo sme zvládali akúkoľvek potrebnú činnosť. I keď to pre vás mohlo byť zložité, my sme to roky cvičili.
Aké látky sa mohli použiť ako chemické zbrane?
Pravdepodobne yperit, ktorý Irak použil v predošlých konfliktoch, ale boli sme pripravení identifikovať oveľa širšiu škálu chemických látok.
Sú indície, že spojenecké vojská použili ochudobnený urán, ako to bolo?
Po vojne sa hovorilo že sa ochudobnený urán používal, ale k tejto veci nemám žiadne informácie. Neviem to potvrdiť. Naša jednotka radiáciu nenamerala.
Čo ste robili po skončení konfliktu? Naše jednotky ešte pôsobili na území Kuvajtu, neskôr sme sa stiahli do mesta Kráľa Chálida v Saudskej Arábii odovzdali časť techniky Saudom a postupne sme odlietali.
Aké bolo Vaše pôsobenie po tomto konflikte?
V roku 1993 som z armády odišiel a pracoval som v súkromnom sektore a tiež v politike ako poradca Ministra obrany ČR.
V súčasnosti pôsobíte v Legionárskej obci československej, čo je cieľom tohto združenia?
Toto združenie bolo založené ešte našimi pradedami. Veteráni z vojny v zálive a ďalších misií ho pomáhali obnoviť. V súčasnosti sa snažíme podporovať veteránske a vlastenecké hnutie. Chceme pozdvihnúť odkaz slobody a demokracie, za ktorý bojovali legionári nie len v prvej svetovej vojne, čo dokázali, že sloboda nebola získaná zadarmo.
Ako vnímate postavenie súčasného veterána z hľadiska sociálneho zabezpečenia?
Človek je zvyknutý desať rokov na rozkazy, potom mu povedia že ho nepotrebujú a je zrazu bez perspektívy. Snažíme sa rozhýbať sociálne programy na pomoc veteránom v integrácii do civilného života a pomáhame starým i chorým vojnovým veteránom. Rovnako chceme pomôcť ich rodinám, nie z hľadiska privilégii, ale najmä im podať pomocnú ruku.
Rozhovor bol autorizovaný. V nasledujúcej časti bude predstavený protichemický oblek OPCH 70 a plynová maska M10.
